zdravím všetkých! aj keď nie som pravidelným prispievaťelom tohto fóra nedá mi nereagovať na tento cestopis. sám som hrdým majiteľom vzduchom chladeného autíčka ( typ 1300, r.v. 1971), mam ho zhruba 8 rokov a asi tolko surfujem na flat4. ale preco vlastne píšem. no jednoducho nedalo mi to. tohto roku som bol aj s manželkou ( mimochodom bola to naša svadobná cesta
) na tých istých miestach čo chlapci, takže asi viem čo to obnáša, hlavne z hľadiska logistiky. ja osobne som to plánoval zhruba 3 mesiace, aj keď plánovať cestu v týchto pre nás trošku exotických krajinách deň po dni sa nedá. my sme leteli z budapesti do carihradu. kvoli aklimatizácii sme sa zastavili v pohorí Kačkar ( ešte stále Turecko).inač odtiaľ sme odchádzali dosť sklamaní, keďže tam absentuje akékoľvek značenie turistických trás. a potom klasika, batumi, vardzia, tbilisi.v hlavnom meste sme to mali troška jednoduchšie, keďže sme sa tam stretli s mojim spolužiakom s vysokej, s ktorým som sa 10 rokov nevidel. takže sme to mali všetko aj s odborným výkladom a gruzinskou pohostinnosťou (plný stôl jedla na začiatku aj na konci
. no proste pecka. potom následoval kaukaz. aj ja som na začiatku mal husté reči, že vyliezť na kazbeg( 5033) no problem, no realita bola troška iná a nakoniec ako chlapci som skončil na ľadovci. ďalej sa proste bez výstroja nedalo. ináč na kaukaze v mesrečku kazbegi(stepantsminda) sme stretli spústa bratov čechov. Sme sa cítili ako v Tatrách...nasledovala Svanetia, asi najfotogenickejšia čať gruzínska( v nočnom vlaku Tbilisi-Zugdidi a potom maršrutkou zo Zugdidi do Mestie sme znova natrafili na čechov, proste paráda, človek až pookreje a aj veľa dozvie, gruzínci sú šuvix
).Po Gruzínsku nasledovalo 5 dní v Arménsku, kde sme sa zamerali na chrámy a monastyry. Okrem Geghardu, ktorý je absolútny kult ( je zo 4. stor.a je najstarší nielen v Európe ale asi aj na svete a čať z neho je vytesaná do skaly [-X ) sme dali aj kostolík v Hayravanku( 8. stor.) a Kchor Virap, blízko hraníc s tureckom ( s neopísateľným výhľadom na bájy Ararat
).po arménsku sme sa pohybovali takmer výhradne stopom, tak trošku z nudy, troška z dobrodružstva. mám taký pocit,že ľudia sú tam ešte srdnečnejší ako v Gruzínsku o Turecku nehovoriac. Na tripe sme boli mesiac, za menej sa ani toto všetko stihnúť nedá, takže pred chlapcami a ich independent trip jednoducho smekám
keby mal niekto záujem o trip podobného razenia okrem pohory.cz je este jedna neskutočná stránka a to
http://www.hodvabnistezka.cz" onclick="window.open(this.href);return false;.